Nikola Sabaková: HR & LinkedIn

Nikčo, přejeme vše nejlepší do nového roku a ihned přejdeme k první otázce – začínáš rok 2020 nějakým předsevzetím?

Ďakujem a tiež prajem všetko dobré v novom roku celej #suHR komunite.

Predsavzatia si už zo zásady niekoľko rokov nedávam. Zvyčajne to dopadlo tak, že som sa na nich sústredila prvé 2-3 týždne v roku a potom sa na nich „tak nejak“ zabudlo. Vždy, keď chcem niečoho dosiahnuť, tak na tom pracujem priebežne a kedykoľvek v priebehu roka. Začnem kľudne vo štvrtok 16.3. a ani mi nevadí, že to nie je pondelok.😊

Myslíš, že je dobré dávat si cíle nebo raději necháváš situaci se vyvinout?

Myslím si, že je to veľmi individuálne. Záleží ako je kto disciplinovaný. Čo sa týka mňa, ja ciele potrebujem. Najviac na mňa funguje ak sú časovo ohraničené a niekomu sa zodpovedám. Vysvetlím na príklade.

Pred niekoľkými mesiacmi ma napadlo, že si založím blog. Len tak pre radosť, lebo milujem cestovanie, DIY, varenie a pečenie a chcem to zdieľať s ostatnými. V hlave som mala tisíc nápadov a presne som vedela ako ich zrealizovať. Dlhé mesiace sa ale nič nedialo a moje nadšenie postupne opadávalo až som celý blog utlačila do pozadia. Potom sme sa ale stretli s kamarátkami, stanovili si ciele, ktoré chceme dosiahnuť a moje nadšenie je späť v hre. Do 14.2. mám mať hotových 5 príspevkov a do konca Q2 by som chcela, aby bol blog na svete. Tak uvidíme.😊 Dôležité je pre mňa pocit zodpovednosti, že by som niekoho sklamala v prípade, že nedodám výsledky. A práve toto ma motivuje.

Teď už blíže k HR – co předcházelo Tvé současné práci v Seznamu? Kdy jsi zjistila že Tě srdce táhne k HR?

Už ako malá som sa nebála prihovoriť komukoľvek a bola som taká tá malá „držka“, čo mi aj ostalo. Nejaké predpoklady k tejto práci som teda mala. 😊 K HR som si prvýkrát pričuchla na vysokej škole, kedy som pracovala na bezplatnej stáži v Pename. Keď sa ohliadnem, bola to nudná práca, skôr o administratíve, ale práve vtedy sa vo mne prebudila vášeň k HR. Keď som absolvovala svoj druhý pohovor, nie, nie je to chyba, ale môj prvý bol totálna tragédia, vedela som, že je to tá správna práca pre mňa. A keď vám niekto poďakuje za to, že ste mu našla prácu, tak to je na nezaplatenie.

Rok jsi se věnovala sourcingu IT specialistů. Bavila Tě tato práce – oslovování, telefonování, emaily?

Spočiatku áno. Bola to pre mňa ale obrovská výzva, pretože o IT som toho moc nevedela. Našťastie mám kopu kamarátov ajťákov, ktorí mi vysvetlili aj zložité veci jednoducho a tak som sa do náboru rýchlo dostala. Dokonca som sa učila aj programovať, ale tak strašne ma to nebavilo, že som dokončila 2 kurzy a už sa k tomu nevrátila. 

K tomu, aby ma práca bavila sa potrebujem posúvať, vzdelávať, inovovať a mať priestor na svoju kreativitu. Neznášam stereotyp. A táto práca bola presne ako píšeš o oslovovaní a telefonovaní. A stále dokola. Navyše ani neviete aký je manažér a tím ku ktorému človeka hľadáte, neviete aká je firemná kultúra, častokrát nemáte poriadne info o technológiách či projekte a snažíte sa človeka utiahnuť v podstate len na peniaze. Žiadna pridaná hodnota. To ma po nejakom čase ubilo tak, až som totálne vyhorela. Uvedomila som si, že práca, kde sú ľudia braní ako KPI skutočne nie je pre mňa a potrebujem ísť niekde, kde sa budem sústrediť na kvalitu, budovanie vzťahov a výber tých najlepších.  A preto som v Sezname.

Na svém LinkedIn profilu píšeš, že miluješ práci s lidmi. HR samozřejmě není jen o práci s lidmi, ale také o spoustě administrativy, plánování, financích a rozpočtech. Co konkrétně Tě tedy na Tvé současné pozici baví nejvíc a co je pro Tebe spíše taková „nutná součást“?

Musím povedať, že na mojej pozícii nie je veľa administratívy, čo mi vyhovuje. So zmluvami a právnymi vecami nám pomáhajú naše skvelé HR koordinátorky. (Ak samozrejme nerátam moje tabuľky a štatistiky, ktorých sa neviem vzdať.) 

Na práci v Sezname ma najviac baví to, že okrem klasického náboru mám na starosti aj svoje projekty, ktoré si často sama vymýšľam. Môžem prísť s čímkoľvek, čo ma napadne a zrealizovať to. Už asi 5 minút premýšľam čo ma na mojej práci nebaví, alebo je pre mňa nutné zlo, ale nič ma nenapadá. Sú len vecí, ktoré ma občas štvú, ale to sú drobnosti ktorým sa človek nevyhne nikde. (Možno ma ešte niečo do workshopu napadne). 😊

Pojďme nyní k LinkedInu, o kterém vedeš příští #suHR workshop. Je stále spousta lidí z různých profesí, kteří považují profil na LI spíše za zbytečnost, co by takové lidi mohlo přesvědčit o opaku?

Musím sa priznať, že ešte pred nedávnom mi LinkedIn prišiel tiež zbytočný. Bolo to ale dané tým, že som nevedela ako ho používať a čo mi môže priniesť. Pomaly som to začínala skúšať a zistila, že to nie je úplne márne. Dnes, keď vidím výsledky, už to vnímam úplne inak. Nikto ma ale nepresviedčal, zistila som to sama postupným skúšaním a učením sa. Dnes už existuje kopu školení na LI a o to jednoduchšie je sa do toho dostať. 

Na LI nájdete módnych poradcov, koučov, realiťákov, finančných poradcov, moderátorov, jednoducho kohokoľvek. Každý si tu nájde svoje „publikum“, ktoré mu môže pomôcť napríklad prilákať nových zákazníkov a zvýšiť zisk (a to skutočne v akomkoľvek obore), zviditeľniť firmu, či zamerať sa na budovanie svojho osobného brandu. Základom je stanoviť si účel toho, prečo by si na LI účet vôbec chceli založiť, a čo by bolo ich cieľom. Možno by ich mohli presvedčiť praktické ukážky ľudí v praxi, to väčšinou zaberie. Potom to ostáva už len skúsiť a byť vytrvalý. Nikoho ale netreba presviedčať, všetci máme svoj rozum. 🙂

Jak nám může dobře vyplněný a aktualizovaný profil pomoci? V čem nám naopak může ten ledabyle vyplněný uškodit?

Záleží čo užívateľ očakáva. Ak predáva nejaký produkt, zaistí mu to väčšiu dôveryhodnosť a šancu u klienta. Skúste si predstaviť, že vám niekto ponúkne školenie na LI za 3000 Kč a vy si otvoríte jeho profil, ktorý je vyplnený tak na 10 %. Kúpili by ste si toto školenie? 

Ak sa na to pozrieme z pohľadu pasívneho užívateľa, môže sa dostať napríklad k zaujímavej pracovnej ponuke. Pri nezamestnanosti cca 3% sa príliš kandidátov na inzeráty nehlási a prácu aktívne nehľadá. A ako to začne riešiť recruiter? Otvorí LI a vyhľadáva. Natrafí na HR-istu, ktorý ma vyplnený profil a po prečítaní má približnú predstavu o tom kde pracoval, aké ma skúsenosti či schopnosti a osloví ho. 

Potom je tam ale iný HR-ista, ktorý profil vyplnený nemá vôbec. Recruiter si nevie predstaviť na čom pracoval, aké sú jeho skúsenosti, či schopnosti a tak profil zavrie. Neosloví ho. Čo ale neznamená, že tento človek nie je skúsený a skvelý vo svojom obore, alebo lepší ako predchádzajúci kandidát. Len o tom nedal vedieť a prišiel tak o svoju šancu.

Když narazíš na kandidáta, který na LinkedInu vůbec není, co Tě napadne jako první?

Vôbec nič. A keď rozmýšľam o pár sekúnd viac, tak asi že má iné priority ako sociálne siete. 🙂

Nahrazuje podle Tebe LI profil v dnešní době životopis?

Plnohodnotne. Je to vlastne prepísané CV s niečím extra. Samozrejme v prípade, ak je kvalitne vyplnený. Častokrát tam nájdete nie len potvrdené skilly od ľudí ktorí vás poznajú, ale aj hodnotenia od kolegov, ktoré môžu pri výbere zavážiť.

Stalo se Ti někdy, že jsi narazila na něco vyloženě neobvyklého nebo vtipného, když jsi procházela LinkedIn profily kandidátů?

Fotky. Milujem fotky. Nechcem vyznieť povrchne a myslím to v tom najlepšom slova zmysle. Natrafila som na santu, čerta, zaujímavé, (nie úplne triezve), fotky z párty, „záchodovky“ a kopu ďalších. Občas sa pobavím aj na mottách. Najviac ma ale bavia popisy v sekcii „about me“ a hlavne programátorské. Niektorí majú dokonalý zmysel pre humor.

Děkujeme za odpovědi a moc se těšíme na Tvůj workshop, který se uskuteční 21.1. v brněnských kancelářích Seznamu! 💛